Menorka Baleáre

Menorka je druhám najväčším ostrovom na Baleárskych ostrovoch, spolu s jeho sestrami ostrovmi Malorka, Ibiza a Formentera a ležia v Stredozemnom mori pri juhovýchodnom pobreží pevniny Španielska. Pláže sú na Menorke neobyčajné, najmä tie neturistické, ktoré vždy upútajú pokojom a krásou. Menorka sa ťahá od severu na juh a meria 25 km a od východu na západ 53 km. Hlavné mesto Menorky – Maó leží na západnej strane ostrova a už od antiky sa pýši známym prírodným prístavom vsadeným do pevniny.

HISTÓRIA MENORKY

Menorka, ktorá leží v strede západného Stredomoria, bola vystavená v minulosti vplyvom najrôznejších národov. Feničania, Kartáginci, Rimania, Vandali, Arabi, Katalánci, Turci, Angličania, Francúzi a Španieli vytvorili mozaiku z rôznych kultúr a ich prítomnosť zanechala stopy v architektúre, pomenovanie miest a dedín, gastronómii i v štýle života domorodcov Menorky. Z tohto dôvodu si Menorka uchováva svoj osobitý charakter, ktorý ju odlišuje od ostatných Baleárskych ostrovov.

História ostrova Menorka sa datuje už od 3. storočia pred Kristom. Významné bolo obdobie tzv talayotickej kultúry, kedy vznikali jedinečné a veľmi cenné stavebné pamiatky. Po celých päť storočí vládli na Menorke Rimania, ich pôsobenie prerušujú až Vandali zo severnej Afriky. Za nadvlády Arabov (10. - 13. storočia) žilo miestne i maurské obyvateľstvo v úplnej zhode a tolerancii, vplyvmi arabskej architektúry sú viditeľné až dodnes a dochoval sa celý rad pôvabných arabských legiend. Katalánci dobyli ostrov Menorka v roku 1287 späť a v roku 1343 sa stáva Menorka súčasťou Katalánsko-aragonského kráľovstva. Turci sa neslávne zapísali do dejín ostrova v 16. storočí svojimi barbarskými činmi, spojenými s krádežmi, násilím a krutosťou. Po vojne o španielske dedičstvo (1713) muselo Španielsko podstúpiť Anglicku Gibraltár a ostrov Menorka. Angličania vládli na ostrove s kratšími prestávkami po celé 18. storočia a obohatili menorskou architektúru i kultúru o celý rad podnetov. Veľmi slávnym anglickým guvernérom, ktorý pôsobil na ostrove Menorka, bol Richard Kane. Premiestnil hlavné mesto zo Ciutadelly do Mahón a spojil obe mestá cestou, dal postaviť prvý verejný vodojem a zakázal rúbať stromy na severe ostrova Menorka, čím sa významnou mierou zaslúžil o ochranu menorskej prírody. Kane toleroval náboženstvo i ľudové tradície domorodcov a bol bezpochyby najobľúbenejším Angličanom na Menorke. V roku 1802 bola Menorka na základe zmluvy z Amiens opäť pripojená ku Španielsku.

Flóra Menorky

Menorka je vďaka svojej bujnej vegetácii nazývaná "zeleným ostrovom". Stredomorské druhy stromov ako Mandlovník, figovník a rohovník však na Menorke takmer nerastú. Medzi najčastejšie porasty Menorky patria duby a divoký olivovník, ktoré sa najlepšie prispôsobili kvalite pôdy a podnebiu. V okolí mnohých pláží a vo vnútrozemí Menorky sa postupne rozšírili aj píniové háje. Okolie ciest Menorky často lemujú aj opuncie a kaktusové figy. Na ostrove Menorka rastie asi 250 druhov liečivých aromatických rastlín, preslávený je hlavne menorský harmanček. Vres, myrtu, oleander, jalovec, pamajorán, rozmarín, tymian - to všetko objavíte v severných oblastiach ostrova Menorka. Veľmi zriedkavé menorské kvety sú aj Dafne a socarell. Na jar hrajú lúky všetkými farbami, pretože ju zdobia vlčie maky, gladioly, ľalie, hyacinty, chudobky, slamienky a rôzne druhy menorských orchideí.

Fauna Menorky

Faunu ostrova Menorka reprezentujú drobné cicavce, plazy, hmyz a vtáctvo. Najčastejšími cicavce sú netopiere, ježkovia, divé králiky, myši, hranostajové a kuny. Hadov je na ostrove Menorka veľa druhov, žiadny z nich však nie je jedovatý. Môžete vidieť aj korytnačky a jašterice. Na Menorke žije asi 270 druhov vtákov. Sťahovavé vtáky prerušujú na Menorke svoju cestu na juh. V jadre biosférickej rezervácie národnom parku S'Albufera objavíte vodné vtáctvo - volavky a kačice, zriedkavo aj bociana či plameniaka. Vzácnym dravcom Menorky je menorský orol, ktorý hniezdi na neprístupných skalách pri pobreží. Sokol, krahujec a sup netrpezlivo krúžia nad skaliskami a maškrtne čakajú na svoju korisť. V kaňonoch na juhu ostrova Menorka žijú rôzne druhy holubov a košov, na útesoch zase kormorány a čajky. V lese a na poli sú občas vidieť aj jarabice, prepelice, sovy, sýčci, krkavce a škovránky.Na Menorke je na 70 000 obyvateľov 30 000 kráv, z toho je 15 000 vhodných na dojenie. Chovajú sa tu tri druhy kráv: červenohnedá menorská, ktorá však dáva pomerne málo mlieka a šedohnedá alpská, ktorá má zase výborné mäso. Najdôležitejšie a najrozšírenejšie je však čiernobiela frízska krava, ktorá je veľmi nenáročná na životné podmienky a má najvyššiu dojivost. V lete jej úplne postačuje pastva na lúkach, v zime je odkázaná na doplnkové prikrmovanie v stajni. Z kravského mlieka sa vyrába známy miestny syr. Hovorí sa, keď kravy na pastvinách polihujú, bude na ostrove čoskoro pršať. Každopádne patrí stáda čiernobielych kráv a čiernych koní na zelených pastvinách k najtypickejším fotografickým a filmovým záberom z ostrova Menorka.

Pláže Menorky

Menorka sa vyznačuje veľmi členitým skalnatým pobrežím, ktoré po tisíce rokov utvárali nárazy vĺn a vetra. Pobrežie Menorky je dlhé približne 200 kilometrov, je tvorené útesmi a malými, piesočnými zátokami. Zvláštnosťou pobrežia Menorky sú tiež romantické skalnaté zálivy v tvare fjordu, napr Cales Coves.

Na Menorke nájdete mnoho pôvabných pláží a zálivov a každý návštevník určite čoskoro objaví miesto, ktoré mu najlepšie vyhovuje. Piesočné pláže môžu byť malé, s dostatkom súkromia alebo dlhšie a viac navštevované, s jemnými či hrubším pieskom. Mnohé z nich sa nachádzajú v oblastiach chráneného krajinného územia. Označenie "panenská pláž" pochopiteľne neznamená, že miesto nie je navštevované turistami a domorodcami. V hlavnej turistickej sezóne bývajú aj panenské pláže samozrejme Menorky plné, napriek tomu sa však svojou atmosférou odlišujú od klasických pláží stredomorských a prímorských letovísk.

Na ostrove Menorky sa nachádza asi 70 zálivov, z ktorých je iba 30 zastavaných, ostatné sú panenské . Všetky pláže na Menorky sú verejné, ale pozemok pred panenskými plážami býva často súkromným majetkom. Ak chcete teda dôjsť autom čo najbližšie k moru, musíte pri vjazde miestnemu strážcovi pozemku zaplatiť poplatok za parkovné. Miestni hovoria o tzv "ekologickej dani". Pešo sa dá prejsť pozemok úplne zadarmo.

Najdlhšia piesočná pláž na Menorke sa nachádza na juhu ostrova Menorky, volá sa Son Bou a meria cez dva kilometre. Nudistické pláže na ostrove Menorky oficiálne neexistujú, nudistov však domorodci tolerujú na niektorých malých a odľahlých plážach. "Hore bez" je dnes bežným javom na všetkých plážach aj pri  hotelových bazénoch.

Na najkrajšie, panenské pláže Menorky sa však môžete dostať iba pešo po dobrodružne vyzerajúcich, prašných cestách. Čím je na pláž ťažší prístup, tým je väčšia pravdepodobnosť, že budete mať viac súkromia. Odmenou za váš športový výkon bude romantika a očarujúce prírodné scenérie. Na panenských plážach väčšinou chýbajú akékoľvek služby pre turistov, a preto je potrebné si priniesť so sebou vlastné nápoje i jedlo. Nemožno počítať ani s požičovňou lehátok a slnečníkov či s vodnými športami. Napriek tomu predstavuje pobyt na panenských plážach Menorky nevšedný zážitok. Mnohí turisti bohužiaľ neodnášejú obaly od  potravín so sebou, ale nechávajú ich voľne ležať na pláži. Vzhľadom k tomu, že na nezastavaných plážach nie je zabezpečené pravidelné upratovanie, sú niektoré z nich bohužiaľ silne znečistené odpadkami.

Cesta, ktorá spája Mahón sa Ciutadella, rozdeľuje ostrov na severnú a južnú časť. Pozdĺž pobrežia Menorky sú autom zjazdné len kratšie úseky. Ak chcete spoznať jednotlivé pláže Menorky, je potrebné sa často vrátiť na hlavnú cestu a potom opäť odbočiť. Našťastie vzdialenosť od hlavnej cesty k pobrežiu často nepresiahne 10 km.